Je naivné myslieť si, že v epoche, kedy má jednotlivec právo slobodného vyznávania hodnôt, právo slobodného prezentovania názorov a právo pre slobodný chod myšlienok, je možné prikláňať sa k dôležitosti autorít a dodržiavať mravné princípy poslušnosti. Demokratická spoločnosť založená na zmysle rozdielnosti, ktorá pokrýva ideologické presvedčenia každého jedného indivídua, nám nepochybne zaručuje nespočetné množstvo možností pre osobný rozkvet. Od možnosti prezentovania vlastného uhla pohľadu až po slobodné si zvolenie vlastného typu aktivity, stávame sa bláznami bez hraníc v nechápaní a rečnení.
Sloboda prezentovaná v každej jednej oblasti našich životov však nespočíva v excesoch, ale práve naopak, v schopnosti, ktorá nás oprávňuje s ňou vhodne a primerane narábať. Inak povedané, k slobodnému telesu, ktoré brázdi končiny veľkolepých krajov sa zaručene pripína určitá dávka zodpovednosti, vyzretosti a dôstojnosti. Slobodné narábanie v skutočnosti opisuje inteligenčné prevedenie indivídua, ktoré je schopné určiť si hranice, ktoré nemožno prekračovať len za cenu vlastného pôžitku. Totiž, za tými hranicami sa začína sloboda druhého, ktorá by v ideálnom prípade nemala byť ohrozovanou a znevažovanou.
Pri farbistom pojme sloboda zabúdame na toleranciu.
Študenti poukazujúci na dôležitosť práv a slobôd často zabúdajú na druhú svetovú stranu, ktorá tvorí glóbus. Pri pohľade na západ, neuvedomujeme si, že slnko vstupuje na oblohu na východe. Ťaháme sa k Amerike, zabúdame na Čínu. Neschopnosťou, ktorú preukazujeme svetu, vzniká polarizovaná schéma obyvateľstva, ktorá sa dobrovoľne snaží obchádzať stred. Nehľadáme snahy o konsenzy, ale o možnosť zvíťaziť.
Začína to v domácnostiach, zveľaďuje sa na školách…
Energia, ktorou hýria deti demokracie je fenomenálny aspekt. Avšak to, čo je dôležité, je jej vhodné využívanie. Zámerom dnešného dieťaťa totiž zjavne nie je snaha o pochopenie druhej strany, jedinú dôležitosť predstavuje vlastná výhra. Táto problematická stránka doby vplýva na zdeformované štruktúry rodín, a čo viac, brzdí vkusný potenciál málo intelektuálnych profesorov. Tí sa totiž v očiach študentov menia na nefunkčné zdroje poznania, ktoré môžu byť poľahky nahradené výdobytkami aktuálnej doby, vedou a technológiou. Snaha študenta presadiť sa počas vyučovacích hodín prostredníctvom dokazovania si svojej hegemónie vedie k zaručenému kolapsu nastoleného systému vzdelávania.
Jedinou možnosťou je vedenie študentov k slušnej diskusii.
Zrelosť každého jedného mladistvého sa musí budovať. Slušné prezentovanie názorov, princípy pacifizmu a snahy o pochopenie by mali tvoriť jadro každého jedného domova, každej jednej triedy, vzdelávacieho inštitútu. Chápanie slobodného prejavu a konania nie je hračkou, ale drinou, ktorú je možné tvoriť len a len technikami, ktoré majú za úlohu zlúčiť správne ladenú argumentáciu so snahou pochopenia druhého, a teda flexibilného zmýšľania.