Poď sa pozrieť do Košíc!

Krásne mesto rozpínajúce sa na východe Slovenska, Vás očarí najmä svojou kultúrou. Nájdete tu veľa podnikov a barov, no dopriať si môžete aj romantickú prechádzku v mnohých parkoch alebo nádherným námestím mesta.
Trošku z histórie mesta…
Mesto Košice sa ako každé iné do svojej súčasnej podoby vyvíjalo niekoľko storočí. Prvé písomné zmienky o meste sa zachovali z roku 1230. O devätnásť rokov na to, Košice získali mestské práva a o storočie (v r. 1342) sa mesto stalo slobodným kráľovským mestom na základe udelenia tohto titulu Belom IV. Čo je zaujímavosťou – Košice ako vôbec prvé mesto na európskom kontinente mali svoj vlastný erb.košická fontána.jpg
Dominanta mesta – Dóm svätej Alžbety
Tento dóm, ktorý rozhodne poznáte z obrazov, fotiek či ilustrácií, sa začal stavať už v 14. storočí v najväčšom rozkvete mesta. Obyvatelia prerazili na trhu remesiel a stali sa významnou obchodnou zložkou Európy. V súčasnosti sa môže pochváliť titulom „najväčšieho kostola“ na Slovensku. Je postavený v gotickom štýle, čiže všade nájdete rôznofarebnú vitráž. A čo sa týka jeho výšky – dosahuje necelých 60 metrov. Dodnes sa považuje za nedostavaný kostol.
Spievajúce fontána
Táto „zvonkohra“, ako ju nazývajú domáci sa nachádza hneď medzi dómom sv. Alžbety a štátnym divadlom. Je očarujúca, spievajúca, farebná. Popýšiť sa môže vlastnou hudbou, do ktorej rytmu tancuje samotná voda, no ohlasuje sa aj každú hodinu o celej zvonkohrou. Piesní je až sto, väčšinou klasických, no určite spríjemňujúcich prechádzky domácich, chvíle oddychu alebo pobyty turistov.dóm sv. Alžbety.jpg
Výlet do zoologickej záhrady
Áno, Košice majú aj Zoo. A nie hocijakú. Ide totiž o najväčšiu zoologickú záhradu na Slovensku, ba čo viac – v Strednej Európe! Takže, ak ste milovníkom zvierat a dlhých prechádzok, vyberte sa so svojou rodinou práve tu. Nedávno bol pri zoo, otvorený aj Dinopark, ktorý zaručuje autentický zážitok z doby dinosaurov.
V Košiciach je čo vidieť. A nestihnete to ani za jeden, ani za dva dni. Ak by ste zatúžili vidieť podobné východoslovenské mestá, máte to na skok do Prešova a Bardejova – mesta zapísaného v UNESCO!

Kultúra starovekej Číny

Dynastia Xia vládla od 21. do 17. storočia pred naším letopočtom. Jej zakladateľom bol Yu Veľký.Dynastia Shang vládla od 17. storočia pred Kristom do roku 1046 pred Kristom. Ovládala veľa oblasti pozdĺž Žltej rieky. Jej zakladateľom bol Tang.Dynastia Zhou vládla od roku 1046 do roku 256 pnl. Bola to najdlhšia vládnuca dynastia v histórii Číny. Západný Zhou, prvá časť dynastie Zhou, vládol od roku 1046 do roku 771 pred Kristom. Jej zakladateľom bol kráľ Wu. Východný Zhou, druhá časť dynastie Zhou, vládol od roku 770 do roku 256 pnl.panda.jpg
Muž z Pekingu, ktorý bol objavený v rokoch 1923-1927, je najslávnejším exemplárom paleolitu. Prvý výskyt Homo erectus v starovekej Číne.Číňania používajú paličky ako riad už viac ako 4 000 rokov.Posledným čínskym cisárom sa stal vládca, keď mal iba tri roky. Volal sa Puyi.Cisári v Číne často používajú draka ako svoj symbol, pretože to znamená silu, moc a veľa šťastia.Starí Číňania boli prví ľudia, ktorí pili čaj, a jeho používanie bolo často liečivé.
Prvý známy čínsky kalendár sa nazýval Kostený kalendár. Datuje od roku 1200 pred Kristom. Najdôležitejším nálezom čínskeho písma, ktorý sa našiel, bol zvitok, ktorý objavili archeológovia v roku 1969 neďaleko mesta Feng To v Číne.Veľká čínsky múr bol postavený počas dynastie Chang. Cisárom bol v tom čase Tsu.Medzi tri hlavné čínske náboženstvá patrí budhizmus, taoizmus a konfucianizmus.Pandy sú považované za symbol statočnosti.čínská zeď.jpg
Kráľovskí lekári starovekej Číny sa nesmeli nikdy dotknúť cisára. Toto bolo zakázané.Prírodné bariéry chránili starodávnu Čínu pred napadnutím. Medzi tieto prírodné prekážky patria Himaláje, Žlté more a Čínske more.V starej Číne bolo viac ako 100 000 riek.Bambusové prúžky boli spisovateľmi používané ako papier v starej Číne predtým, ako bol vynájdený papier.Bol to práve čínsky astronóm, ktorý prvýkrát zaznamenal Halleyovu kométu v roku 240 pred Kristom.

Dokumentárny film ako možnosť spoznať kultúrnu diverzitu

Vedzme, že ani dnes sa nenachádzame v nedohľadne dní plných tragédie, kedy sa ľudstvo namiesto multikultúrnej konfigurácie rozhodlo viesť permanentný boj so všetkým, čo mu bolo cudzie, neznáme a teda automaticky nevítané a nechcené. Strastiplné prelievanie krvi sa stalo pilierom všedných dní, zatiaľ čo kultúrna asimilácia sa odsunula do zóny nepoznania. Poľutovaniahodný čin, ktorý si ľudstvo dovolilo nie raz za rozsiahlu éru narodení a úmrtí vykonať.

mapa
 
            Niežeby tomu nebolo tak i dnes. Totiž v momente, keď sa Európan rozhodne namieriť pohľadom na Blízky východ, vtrhnúť myšlienkou do nepretržite bombardovanej Sýrie alebo len jedinou reflexiou zakotviť na rozhraní dvoch krajín amerického kontinentu – USA a Mexika, uvedomí si, že spôsob segregácie ako zámerné oddeľovanie rôznorodých kultúr je stále prítomné, a to zúrivo a besne.
 
            Pri pohľade na tú spúšť zanechanú v osamotenom kraji po výpaloch diel a disharmonickej symfónii zbraní, po neustále sa zvyšujúcom plači detí a bezútešnom kriku ich bezradných matiek, sme nútení skonštatovať zreteľný paradox dnešných dní: zatiaľ čo jedni viditeľne trpia v nepomenovateľne bolestivom ošiali rozvrátených kultúr, druhí sa snažia o nachádzanie ich krásy. Krásy, ktorá sa rodí v momente, keď Nemec prekračuje hranicu vedenú Uralom a naraz sa ocitá v Ázii; v momente, keď sa Francúz zrieka svojej národnej hrdosti, len aby sa priblížil k dojímavému stretu s tými, ktorých územia pred niekoľkými storočiami  kolonizoval; v momente, kedy sa Američan rozhodne namiesto vojenských jednotiek vsunúť na územie Iraku pochopenie.
 
            Pravdaže, takýto scenár sa javí byť rozkošnou utópiou na planéte, kde namiesto túžby poznania vládne túžba vládnuť. Avšak práve tento neutíchajúci smäd po dominancii a vplyve nie je jediným, čo nám ako ľudstvu zviera hrdlo. Presnejšie povedané, mali by sme sa naučiť chápať, že napriek despotickým chúťkam, ktoré sa nosia v horných radoch tých, čo dávajú rozkazy, svet ostáva brázdený aj chodidlami, ktoré túžia odhaľovať línie ďaleka, roztvárať obzory ľudskej identity a tak sa systematicky približovať k poznaniu. Moc, reálna moc je zakotvená v jedincovi samotnom, ktorý vykročil k možnosti odhalenia.

rybolov
 
            Takýto scenár nám ponúka jedinečný dokument Weit (alebo v preklade z nemčiny do angličtiny Far), zrealizovaný Patrickom Allgaierom, vyplnený farbami a zvukmi, ľudskými úsmevmi, nezabudnuteľnou plejádou pôsobivých ukážok, ktoré jednoznačne roztvárajú pole ľudského chápania. Divák v jeho prevedení nachádza vkusnú dávku inšpirácie, odvahy a vôle, ktoré v ich vzájomnom splynutí nechávajú vládnuť len mocnú túžbu po poznaní. Jeho hlavnými protagonistami je mladý nemecký pár, ktorý sa rozhodol jedného dňa opustiť už dobre poznaný Čierny les – múr svojej krajiny a vydáva sa smerom na východ. Po troch rokoch sa vracia späť, no už nie ako dvojica, ale  rodinné trio prichádzajúce zo západu.